Pekáreň Kruh oslávila ďalšie narodeniny. Pred tromi rokmi začínala ako malá rodinná pekáreň s pár zamestnancami. Majitelia Milka a Milko Tomljenovićovci trávili v priestoroch na Vajnorskej každý deň. Spoločne s niekoľkými pekármi a cukrárkami neustále skúšali recepty, upravovali ich, robili chyby a napokon vytvárali jedinečné produkty.
Chlieb, ktorý sa na konci dňa nepredal, rozdávali okoloidúcim na ulici. Dnes sa zvykne vypredať už hodiny pred záverečnou. Pekáreň sa rozrástla o desiatky zamestnancov a niekoľko stoviek zákazníkov. Kolegovia prichádzajú a odchádzajú, čo je prirodzenou súčasťou života firmy. No teraz by sme chceli, aby tretie narodeniny boli o tých, čo zostali. Pretože práve oni utvárajú ten Kruh, aký poznáte.
Patrícia
Paťrícia kráča s Kruhom od úplného začiatku. Neskromne jej patrí miesto najvernejšieho zamestnanca, pretože je jedinou členkou, ktorá sem vkročila ešte pred jeho otvorením. „Mali sme veľa očakávaní aj neistoty. Bolo to pekné obdobie,“ hovorí o začiatkoch. S majiteľkou Milkou sa spoznali pri výrobe croissantov, ktoré sú jej srdcovou záležitosťou dodnes. „Oslovila ma otvorená výroba, ale hlavne tím mladých ľudí, ktorí boli zapálení pre to, čo robia. Práca pre nich nebola len nutnosťou, ale aj vášňou,“ spomína na obdobie spred troch rokov. Vytváraním mnohovrstvového jemného pečiva trávi väčšinu svojej pracovnej doby. Pracuje s presnými pohybmi a s absolútnym sústredením. „Niekomu môže pripadať nudné rolovať každý deň croissanty. Ale ja v tom vidím milión možností skúsiť to každý deň trochu inak,“ opisuje, čo má na svojej práci najradšej. Je vďačná za koncept, ktorý manželia Tomljenovićovci priniesli, a za to, že si ani raz za tri roky nepovedala: „Bože, zase musím ísť do práce?!“
boris
Boris Ostojić je Chorvát, ktorého prácu spoznal Milko cez sociálne siete. Páčilo sa mu, čo vytvára a rozhodol sa ho osloviť s ponukou spolupráce. Boris nezaváhal a prišiel na Slovensko. Spoločne vytvorili receptúry pečiva, ktoré poznáte dnes. Vytvorili niekoľko druhov chleba, nadýchané focaccie, chrumkavé bagety, rôzne druhy rímskych pízz i jedinečné panettone. „Dôvod, prečo som sa rozhodol prísť do pekárne Kruh na Slovensku bola práve energia majiteľov, ktorú som cítil pri tvorbe konceptu. Všetko, čo sa tu deje je úprimné a pre mňa zaujímavé,“ opisuje Boris.Baví ho vytvárať nové produkty, no nie vždy na ne zostáva priestor a čas. A či je niečo, čo mu na Slovensku chýba? „Chýba mi viac slnka, to by som si najradšej z Chorvátska priniesol, inak je tu život veľmi podobný. Myslím si, že domov je tam, kde si ho urobíme a tu sa cítim ako doma,“ ukončuje zamyslením. Na Kruhu si váži šancu, byť súčasťou tohto projektu.
dorka
Dorka v Kruhu brigáduje už takmer tri roky. Okrem predávania pečiva študuje politológiu a venuje sa folklórnemu tancu. Je typická svojimi hustými kučeravými vlasmi a širokým úsmevom. „Keď som v Kruhu začínala, bola som mladšia, menej rozvážna. Myslím, že ma táto práca naučila zvládať každodennosti s väčším kľudom a vnímať rôzne situácie s nadhľadom,“ hovorí. „Majitelia sú výnimočne inšpiratívni a šikovní ľudia,“ oceňuje aj to, s akou pokorou a ľudskosťou pristupujú k zamestnancom, aj k zákazníkom. Najkrajšie momenty zažíva pri spoločných stretnutiach. Cíti, že práve vtedy majú zamestnanci možnosť sa lepšie spoznať a hlbšie sa porozprávať. „Pri prvom vianočnom večierku som si uvedomila, že som súčasťou niečoho veľkého – nejakej správnej skupiny ľudí,“ dodáva. Kruhu je vďačná, za priateľstvá, ktoré si v práci vytvorila a za svoj osobnostný rast.
ivka
Ivka je s Kruhom spojená rovno dvakrát. Nielen, že sa stará o sociálne siete a komunikáciu so zákazníkmi. V pekárni pracuje aj jej dlhoročný partner – Martin, ktorý vám veselo pripravuje kávu, či radí pri výbere pečiva. Spočiatku spravovala sociálne siete popri svojom hlavnom zamestnaní, až pokiaľ neprišla ponuka bližšej spolupráce. „Vždy som chcela pomáhať malej či strednej firme v rozvoji. Majitelia týchto podnikov vnímajú, čo im hovoríte a nechajú si naozaj poradiť. Od Milky cítim, že ma v mojich nápadoch podporuje a necháva voľný priebeh mojej kreativite. Viem, že to bolo správne rozhodnutie,“ hovorí Ivka. Niekedy je pre ňu náročná toľká komunikácia s ľuďmi, neustále odpisovanie a vysvetľovanie. Na druhú stranu priznáva, že aj cez firemnú komunikáciu si s niektorými ľuďmi ľudsky sadla a vytvorila si priateľstvá.
Kruh je ako puto, ktoré vzniká medzi dobrými priateľmi, možno až medzi členmi rodiny. Tieto vzťahy sú viditeľné na celom podniku, či už medzi zamestnancami, tak aj medzi zákazníkmi. Kruh má tendenciu šíriť až euforickú náladu, keď tam človek vkročí,“ opisuje Ivka.
Keď sa cíti digitálne presýtená, berie na prechádzku svojho zlatého retrivera Kimchiho. „Vtedy si vypnem telefón a sledujem, čo je v lese nové. Ako sa mení a aké byliny pribudli,“ takýto spôsob relaxu odporúča všetkým.
samir
Samir kedysi pracoval ako zubár, no postupom času zistil, že ho varenie baví čím ďalej, tým viac. Jeho kulinárska cesta začala v ázijskej reštaurácii a pokračuje u nás – v Kruhu. Pekáreň si zamiloval krátko po jej otvorení. Túžil nahliadnuť do sveta, v ktorom sa tvorí pečivo. Je známy tým, že zo zdanlivo obyčajných ingrediencií vykúzli jedinečný gastronomický zážitok. Takmer každú sobotu pripravuje „Sobotný špeciál“ – netradičný kúsok pečiva v limitovanom počte. „Na príprave špeciálu ma neprestáva baviť to, keď vidím, že ľuďom chutí. Že si každú sobotu vystoja radu, aby ho mohli ochutnať. A to aj napriek riziku, že sa im neujde,“ hovorí. Zatiaľ sa mu nestalo, že by pri tvorbe stratil inšpiráciu. Okrem internetu ju čerpá počas výletov, na ktoré rád chodí s našou cukrárkou Paťkou – jeho partnerkou. „Kruhu som vďačný už len preto, že je to zatiaľ najlepšia práca, akú som kedy mal,“ zakončuje.
ksenia
Ksenia je pôvodom Ruska, ktorá na Slovensko prišla minulý rok študovať ekonómiu. Do Bratislavy sa presťahovala aj spolu s jej priateľom. Do Kruhu zavítala ako nežná kvetinka a my s úžasom sledujeme jej rozkvet. „Keď som išla okolo, vždy ma zaujali dlhé rady ľudí, no nikdy by som sama nenašla odvahu spýtať sa na prácu. Presvedčil ma až môj priateľ. Bola som nesmelá, no s radosťou ma prijali medzi seba,“ rozpráva Ksenia. Pekáreň jej pomohla naučiť sa po slovensky a prestala sa báť robiť chyby. Začínala na pozícii predajcu, no keď bolo treba, nezľakla sa ani práce v cukrárni. „Páči sa mi, že môžem pracovať vpredu aj v cukrárni. Rada vytváram veci rukami – pripravujem kávu alebo tvorím pečivo. Mám rada, keď si vymieňame úsmevy a dobrú náladu so zákazníkmi.“ Ksenia je človek, z ktorého srší dobrá energia. „Keď pracujem v takom dobrom tíme a prostredí, chcem pre rozvoj podniku urobiť všetko, čo je v mojich silách, som rada, že som jeho súčasťou,“ hovorí.
Kruh v sebe skrýva mnoho príbehov, a toto je len zlomok z nich. Za tri roky sa tu podarilo vytvoriť veľa pevných priateľstiev, niekoľko romantických vzťahov a tisícky zážitkov. Je živým organizmom, v ktorom okrem bochníkov rastú aj naše duše.